Aké boli počiatky a ako je teraz..

V roku 1919 brat Pavel Slávik už ako veriaci dosťahoval sa z Grabova do Erdevíku spolu s manželkou a troma deťma. V jeseň roku 1921 dosťahovali sa aj tri rodini z Hložian, a jedna z Číby (Čeláreva): Jano Korčok s manželkou a šiestimi deťmi, Jano Dudok s manželkou a šiestimi deťmi, Duro Kukučka s manželkou a Ondrej Kostoláni s manželkou z Číby. Toto boli veriace rodini.

Potom v roku 1922 z Hložian sa dosťahovala aj piata rodina, Mišo Nongradi s manželkou a so 4-ročním hlapcom Miškom a manželkinou matkou. Hned´ po príchode Nongradovcov začali pravidelné zhromaždenia v ich dome (na pravéj strane ulice, hned´ vedľa ľavej strany kanalu v malej Binguli). Vtedy sa začala i práca s deťmi, lebo sa rodičia rozhodli pravidelne posielať svoje deti do nedeľnej školy. Prvým učiteľom nedelnej školy bol ešte vtedy mladý brat Michal Nongrádi. V ten čas už ako veriaci do zhromaždenia chodievali manželia Moravcovci a brat Ondrej Kacera z hori z Pištincov (v roku 1932). Nongradovci zmenili dom a presťahovali sa do ulice zvanej Žabňara. Zhromaždenia aj dalej bývali v ich dome. Potom v roku 1924 služby sa konali v Slávikovom dome, v tej istej ulici. Rodiny Korčoková a Dudková v ten čas bývali na salaši. V tom istom roku si malý zborček zvolil brata Michala Nongradiho za diakona. Zbor v Hložanoch mal však aj dalej starosť o toto malé stadečko veriacich v Erdeviku.

Zbor stále rastol. V roku 1926 v Petrovci boli pokrstený mladý brat Jano Korčok s manželkou, Slávikov syn Michal (ešte vtedy mládenec) a Dudkova nevesta (narodena Turčanová) čiže Ďurova manželka. Zo spolku Modrého kríža sa pripojili a dali sa pokrstiť dve sestry, Chorvatová a Rybarová.

Tak sa mladý zbor rozhodol kúpiť modlitebný dom. Rozhodnutia sa aj uskutočnili, a na jar roku 1927 je kupený dom, v ktorom sme sa schadzali až do roku 2007, plnich 80 rokov. Dom bol kupený od Žarka a Kosi Iličićovcov za 13000 dinárov.

Prvé dieťa prinašané v tomto modlitebnom dome bola Katka Korčoková (teraz Pijanoćová). Poneváč dom bol dosť nízky, vtedy už početnejší zbor sa rozhodol dom renovovať a výšku domu zdvihnúť o 1 meter. Táto oprávka bola výkonaná v roku 1937 (teda o 10 rokov neskoršie). Pán Boh nadalej žehnal a priznával sa k práci a tak v roku 1962 zbor mal 77 (najviac) členov.

Renovovanie 1965 roku

Dom bolo potrebné zväčšiť, čo sa i urobilo v roku 1965. Niektorí sa tej práce i dnes dobre pamätáme.

Predĺžené bolo z 8 na 14 metrov a vybudovala sa aj bočná miestnosť. K tejto akcii finančne prispeli:

- domáci zbor
- Slovenská konvencia
- Slovenská jednota baptistov
- Zväz baptistov v Juholsavii

Zbor k tejto práci uskutočnil 376 pracovných dní.

Vedúci bratia

Hodné je spomenúť, že od začiatku nášho zboru až po dnes striedali sa viacerí bratia v staršovstve a z nich vedúcimi zboru boli nasledovní bratia:

1. Michal Nongradi - 40 rokov
2. Ondrej Korčok - 20 rokov
3. Ján Kralik - 15 rokov
4. Michal Králik - 3 roky,
5. Samko Slávik a teraz je
6. Darko Králik.

Diakoni a biskupi

Náš zbor mal troch bratov diakonov:

- Ondrej Dudok
- Michal Králik
- Samko Slávik

A troch bratov dozorcov - biskupov:

- Michal Nongradi
- Ondrej Korčok
- Ján Králik

ktorí sa stali dozorcami Slovenskéj jednoty baptistov v Juhoslavii.

Mnohí členovia si na nich ešte pamätajú, lebo na svedectvo svojej viery bili nimi biblickým krstom pokrstený.

Krstiteľnica

Erdevícky zbor dlhý čas nemal krstiteľnicu; a preto sa krst vykonával na rôznych miestach erdevickeho chotára. Taký krst bol vykonaný v roku 1943 v skladoch, a v roku 1945 bol vykonaný v Bani (krstil brat Samuel Spevák st. z Petrovca). Tri krát bol krst vykonavaný na na Kaňovej vodenici (dvakrát ho vykonal brat Vacek a raz brat Zboril). Jestvuje záznam, že bol krst aj na Dudkovom sálaši e ešte raz na skladoch. Vtedy je asi urobená krstiteľnica vo dvore.

V roku 1991 bol vzkonaný najväčší krst v erdevickom zbore. Bolo pokrstených 46 duší a krst vykonal brat Ján Čáni z Petrovca. V ten čas z nášho zboru bolo pokrstených 11 duší a tak zbor znovu počítal 77 členov. Sláva Pánovi.

Cintorín

Ešte niečo o našich hroboch. Pretože Evanielická cirkev nepovolila pochovávať členov nášho zboru na ich cintorine, v roku 1930 rodina Kostolániova zakupila pozemok, ktorí potom darovala zboru pre pochovavanie našich zosnulých členov. V tom istom roku ako prvá pochovaná bola Katka Sláviková, dcéra brata Pavla Slávika, a počas nasledovných asi 15 rokov za ňou bolo pochovaných ešte 13 detí.

Po deviatich rokoch v 7. mesiaci roku 1939 prvá z dospelých bola pochovaná sestra Zuza Sláviková, manželka brata Pavla Slávika. Od tých čias mnohi bratia a sestry sú už u Pána a tešia sa v prítomnosti svojho Spasiteľa a Pána.

Mládež a nedeľná škola

Hodné je spomenúť, že od začiatku nášho zboru až po dnes práca s deťmi neprestáva. Taktiež máme i našu mládež. Ich činosť je vyučovanie sa z Božieho slova a spev tak mládežnickich ako aj detských duchovných piesní, s ktorími účinkujú pri rôznych slávnostiach, evanielizaciach, krstoch, ale aj počas pravidelných služieb.

Našou je modlidbou, aby Pán pridal do svojej cirkvy ešte nové znovuzrodené duše a to zo všetkých národov žijúcich v Erdeviku.

Počas všetkých rokov života nášho zboru Pán nás viedol cez mnohé radosnté, ale aj smutné chvíle, no zo všetkého náš Pán má výchdisko. Veď on zasľubil :

Aj ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta (Matúš 28,20)